Deň 4: Štvrtok
Schádzame posledné zákruty 7C-čky a berieme to po ceste 73C na mesto Camplung. Táto cesta je veľmi zaujímavá a má veľmi kvalitný asfalt a aj zákruty ktoré na mape neboli zakreslené. Proste poriadne prekvapenie. Dostávame sa až do Bran-u, ktoré je preslávené zámkom Vlada Tepeša známeho ako aj drakulu. Stretávame tu motorkára z Komárna a asi ďalších 2 českých mototuristov. Po prehliadke zámku prechádzame cez mesto Brašov, v ktorom je silná civilizácia. Majú názov mesta na kopci ako Hollywood, ďalej Central park ako v NY, a nakoniec ma dostali 6prúdove jednosmerky. No proste paráda. Nestáli sme tuším na žiadnom semafóre. V celom meste sme nevideli zápchu. Za mestom sme sa napojili na super cestu označovanú ako ,,10“. Bol to síce slabší odvar fagarašu ale stálo to za to. Ďalej mesto Buzau kde nakupujeme v malom obchode nejaké potrebné veci. Na naše prekvapanie máme velikánsku protekciu a predavač na nás kýva aby sme išli na začiatok aby sme sa nezdržovali vystávaním v rade. Miestnym to však nevadí a s úsmevom nás púšťajú pred seba. Miestny motorkár idúci z práce nás vyviedol z mesta tak aby sme sa vyhli dopravnej špičke. Potom sme už len pokračovali po nekonečných rovinkách do Braily kde na každom 30 kilometri ležal na zemi zrazený túlavý pes, ktorých tam mimochodom bolo neúrekom. V Braile sme sa ubytovali u Francúzky hovoriacej recepčnej na hoteli za 22uro pre tri osoby s klímou a bazénom.
448km
Deň 5: Piatok
Ráno musíme odohnať tlupu túlavých psov malým kúskom salámy aby sme sa dostali k motorkám. V rýchlosti balíme veci a vyrážame smer Moldavské hranice. Zisťujeme Závadu na navigácii a to prasknutá dotyková plocha na displeji. Keďže trasa je zadaná až do Kavarny v Bulharsku tak zatiaľ nie je problém. Prechádzame asi najhorším a najšpinavším mestom v RU a to ,,GALATI“. Keď sme stáli na križovatke tak som videl ako my padá prach na motorku. Dalo by sa to nazvať aj ,,továreň na smog“ lebo všade kam ste sa pozreli bola rafinérka, kameňolom, hustá premávka atď... Proste hnus! Po príchode na Moldavské hranice sme sa dostali do šóry Moldavcov smerujúcich domov. Na hraniciach čakáme dosť dlho, lebo sa práve mení smena. Po výmene smeny sa konečne dostávame medzi prvými k okienku no Moldavci majú očividne prednosť lebo vybavený sme boli až ako posledný. Záujem u colníkov vzbudil Intruder. Zvedavé otázky, rýchle odpovede a môžeme pokračovať ďalej. Po príchode na Ukrajinskú hranicu začalo ródeo. Po colníkových raňajkách a kávičke dostávame prázdny papierik z číslom našej špz-ky. Potom mohla začať nikeoľkonásobná kontrola pasov, zelenej karty, techničáku od motorky. 8 krát si každý kontroloval to isté, ba dokonca aj za slnečného 30 stupňového dňa si kontrolovali s baterkami čísla kostry motoriek. Po uplatení HEAD poručíka, vypísaní víz s udaním cieľa kam sme vôbec nechceli ísť a prikývnutí že pôjdeme aj do Odesy sme sa dostali po 8 razítok na papierik. Nakoniec razítko do pasu a na konci procedúri odovzdaní orazených pierov a výz nám otvorili závoru a hurá sme na Ukrajine. Trvalo nám to asi 2hodiny. Foto pri tabuli a ide sa. Po miestnom asfaltovom tankodrome smerujeme k dedine Orlovka kde dávame pick-nick pri moste z vlastných zásob . Ukrajinská ukrutná búrka nás prinúti natlačiť posledné kusy obedu do úst a poď ho rýchlo z dažďa naspäť k hraniciam. Pár km pred hranicami stretávame starší manželský pár na urale opravovať defekt a to tak, že žena mala celé olejové ruky a akurát fúkala koleso, kým manžel sedel opretý o sajdku a kýval nám s veselým úsmevom. Na hraniciach sa nám dostáva kopa otázok ako: Kde ste boli? Prečo už idete naspäť? Čo ste tam boli zobrať? Čo pašujete a tak... Po zodpovedaní všetkých otázok a ubezpečenia že niesme špióni sa opäť začína kolotoč s razítkami nanovo. Ďalšia uplatená poručíčka a zdvíha sa závora už po 1hodine byrokracie. Na moldavských hraniciach zase všetko ako po masle. Chyvilku čakania v kolóne ale vojak pri bráne nás púšťa dopredu. Už je večer a my sa zase cez mesto GALATI vraciame do hotela z predchádzajúceho dňa.
130km
Deň 6: sobota
Ranný prechod Dunaja kompou v Braile a smer mesto Tulcea. V Tulcei sa dohodneme podľa mapy na mestečko Navodari. V Navodari sme našli asi ten najhorší kemp aký sme len mohli mať. Síce, spali sme asi 5 krokov do pláže Mamaia ktorá je dlhá asi 10km. Zbytok dňa trávime v mori a neskorou večerou spojenou s ochutnávkou miestnej špeciality a to ,,vyprážaných rybičiek“ Napráskaný z večeri opäť lezieme do mora a užívame si ten nádherný západ slnka a vyliezame až okolo jedenástej.
213km
Deň 4: Štvrtok
