Sýria – Jordansko – Irak, alebo cez divoký Kurdistan, 2010
12.9.2010 Erbil – Shaqlawa – Bekhal – rieka medzi Arbil a Dahuk, 175 km
Ráno sa budíme okolo pol ôsmej na raňajky. Vždy som obdivoval ľudí, ktorí si dokážu nabrať na mini tanierik maxi porciu, dokonca niekoľkokrát. Nie je tomu inak ani teraz, típek vo veku cca 50 rokov v "elegantnej" hodvábnej havajskej košeli s asi 25 ročným "kamošom" (ženy ich zjavne nezujímali, asi preto, že chodili zahalené od hlavy po päty) si dáva tuším už štvrtý, ale budiž. Po raňajkách pozrieme trochen televízor, vonku je na skapatie, vobec sa nám nechce vyrážať do toho tepla, ale chceme niečo konečne vidiet okrem šejkovho dvora, tak zisťujem na recepcii, čo je v kurdistane k videniu. Dostávam rovnakú odpoveď ako chalani večer, keď som sa snažil dohodnúť jeden z hotelov. Sú to vodopády Bekhal, takže ideme podľa nakreslenej mapy, keďže túto sa nám stále nepodarilo zohnať. Na vodopády ideme nádherným kaňonom.
Kaňon na vodopády
Pod nami ďalšia cesta, ale v závere boja sa dostávame do zácpy v horských serpentínach. Teplota asi 40 stupňov, my v motorkovom a nehýbe sa to. Kľučkujeme medzi autami a dostávame sa asi po trištvrte hodine totálne spotení na parkovisko pred vodopádom, kde je asi nepreháňam polka Iraku. Oni majú totiž po ramadáne nejaké sviatky podobné našim vianociam a všetcia sa nasťahujú do Erbilu a na vodopády do Bekhalu. Takže sa predierame na ten mini vodopádik, okolo ktorého je polka Iraku.
Vodopád Bekhal
Našťastie nachádzame v miestnom "bare" volný stôl a dávame si colu, čaj a kebab. Po dvoch hodinách sme schladení tieňom a chceme ísť pozrieť ďalšie vodopády, ktoré sú obďaleč. Zisťujeme, že zácpa na ďalšej ceste je ultra brutál peklo dovi dopo a tak volíme menšie zlo - cestu k rieke, cez ktorú sme prechádzali deň predtým. Dá sa pri nej super kempovať, čo aj robíme. Predtým ešte kúpime dva kartóny vody a o pol piatej sa uz kúpeme v rieke. Podvečer ešte Rasťo robí generálny poriadok vo svojich kufroch, vyhádzal toho teda neúrekom a opravujeme jeho PTT tlačítko na motorke, ktoré mu nefunguje korektne. Večer dávame slifku, Rasťo svoju mastiku a o desiatej už hajáme.
13.9.2010 Rieka medzi Arbil a Dahuk – Dahuk – Zakho – Silopi – pumpa pred mestom Sanliurfa, 577 km
Budíme sa okolo šiestej, klasická kávička a ideme na hranicu tou istou cestou ako sme prišli. Prechádzame pár check pointov a okolo 11tej prechádzame irackú časť. Táto prebehla rýchlo. Turecká je väčší problém. Búdkový típek, čo kontroluje zelené karty je na obede. Odporúčajú nám miestni jánošíci čakať najprv 10 potom 20 a nakoniec 40 minút. Do Turecka sa dostávame okolo 13tej a dávame kafe hneď v Silopi. Potom ťaháme čo najďalej, keďže zajtra sa chceme dostať do Alanye, ktorá je od hraníc cca 1000km. Podvečer Francúzove orlie oči nájdu na pumpe čerstvo vykosenú trávičku a rozhodnutie je jasné. Kempujeme bez celty rovno na nej. Dávame sprchu, dopíjame poslednu slifku a šup do hajan.
Kempovačka na pumpe v Turecku
14.9.2010 pumpa pred mestom Sanliurfa – Gaziantep – Adana – Alanya, 803 km
O 7.30 vyrážame na 400km dialnicu a následne 300km serpentín. Keby ten asfalt nebol taký šmykľavý, asi si to užijeme viac, ale aj tak je to super. Pezinská baba típci by sa teda vyřádili, ktovie koľko by ich prišlo do konca, keďže miestami točíme 180 stupňové zákruty nad zrázmi bez zvodidiel. Okolo 19tej prichádzame do Alanye a hľadáme hotel. Je ich tu fakt asi milión, totálna turistika, niečo fakt „pre nás”. Volíme hotel blízko pláže, all inclusive za pár lír. Na recepcii sa pýtam na dve noci, herečka že áno, že majú voľné, ale platíme len jednu noc. Na otázku, že som chcel dve babenka tvrdí, že zajtra doplatíme. Totálne prepotení hneď dávame sprchu a fičíme do all inclusive baru. Ultra bohatý výber zo 4 drinkov nás nabáda na vodku s džúsom. Vodka je ale jemnejšia, ako matúšov prameň, tak ju nakoniec pijeme čistú od smädu. Pri bare sa dávam do reči s dvoma asi 20 ročnými švédkami ( švédov je plný hotel) a navrhujú nám najväčšiu diskotéku vo vesmíre - SUMMER GARDEN. Najprv odmietame, že ostaneme v bare, ale keď tento o 11tej zatvárajú, rozhodujeme sa, že teda skúsíme galaktické tanečky. Medzitým ale obe odišli, lebo mali objednaný nejaký autobus, tak my sadáme do taxíka. Za pouhých 25 evri nás típek vykladá na okraji mesta na diskoške. Fakt pekný pľac a ešte krajšie ceny. Fľaša vodky so 6 redbullmi pouhych 100 evri, no nekupme to. Pridávaju sa k nám aj blondíny z hotela, ktoré prišli busom po nás, aj keď odchádzali skôr. Dáme nejaké tanečky, dopijeme fľaštičku a na hotel dofičíme tuším okolo druhej a šup do hajan.
15.9.2010 – Alanya, 0km
Oddychový deň, chalani stíhajú raňajky, ja moc nie, navyše okolo obeda k nám dobehne upratovačka, že máme vypratať izbu do dvanástej, tak vybieham na recepciu, že však máme izbu aj dnes, ale vraj nemajú voľné, takže sa presúvame do vedľajšieho hotela, chalani poobede idú na pláž, ja ostávam pri bazéne. Večer chalani idú pozrieť do ulíc, ja volím pokecový večer so slovenkami v pôvodnom hoteli, s ktorými si veľmi dobre pokecáme a o dvanástej už klopem na izbu chalanom.
Díky za spoustu studijního materiálu. Máte dle mého názoru životní zážitek z míst, kam se naprostá většina konzumní společnost našeho "civilizovaného světa" neodváží strčit ani špičku nosu...
Pánové, klobouk dolů...
Pánové, klobouk dolů...