18.9. Vlore – Kemperski pri jazere Ligeni i Gorejmat 223,2
Z Vlore vyrážame po raňajkách smer vnútrozemie a konečne brázdime miestne šotoliny. Je po daždi a miestami prechádzame dosť veľké mláky a sú aj dosť hlboké. Nečudo, dážď bol intenzívny. Smerujeme na teplé pramene do Permetu, našim slengom Permetky. Mali by byť asi 6 km za odbočkou, ale úspešne ich míňame, keďže sú zle označené a pokračujeme asi 20km smer do hôr po nádhernej šotoline. Nakoniec sa ale otáčame naspäť a pramene nachádzame naozaj 6 km od odbočky. Miro kupuje pivečko v miestnej bufetke a tak aj s fľaštičkami relaxujeme v prírodnom bazéne. Z Permetky pokračujeme na Kelcyre a tam odbočujeme zase na šotoliny do hôr smer Berat. Večer nachádzame krásne miesto na kempovanie pri jazierku Ligeni i Gorejmat a rozkladáme stany. Dopíjame posledné zvyšky domoviny a fičíme do hajan.
19.9 Kemperski pri jazere Ligeni i Gorejmat - Budva, MNE 324,5
Ďalší deň začína byť dosť teplo už zrána, ja si dávam kúpel v jazierku a už o osmej sme na motorkách a pokračujeme ďalej smer Berat. Celá cesta až do Beratu je jedna luxusná šotolina a dosť si ju užívame. Za Beratom začíname hľadať niečo na jedenie čo sa nám moc nedarí, nakoniec jeme až pri Duresi, kam ťaháme po takej polodialnici. Zaujímavé je, že Albánci ako keby nemali pravidlá cestnej premávky, niektorí jazdia v protismere úplne bez problémov. No čo, cesta je tam lepšia, takže si dávame dosť veľký pozor, nech nás niečo nesundá. Okolo pol šiestej prichádzame na hranicu s Montenegrom a pokračujeme až na Budvu. Budva je nádherné mestečko a čaká nás tam ubytko na námestí a samozrejme Harlej Pub, alebo Harlejka, kde si po ubytovaní sa dávame zaslúžené pivečko. Mne sa po ceste do Budvy ešte stihne urvať zadný blatník, toť pamiatka na albánske šotolinky, ale neriešim to, motorka zrazu vyzerá oveľa akčnejšie.
20.9. Budva - Sarajevo, BiH 368,1
Z Budvy pokračujeme skoro ráno bez raňajok smer Kotor, chcem si ho prejsť dookola a raňajkujeme až niekde hore, odkiaľ je krásny výhľad na celú Boku Kotorskú. Po raňajkách sa vydávame smer Danilovgrad a odtial smer Nikšič a Durmitor, keďže Karol v ňom ešte nebol. Navyše Durmitorka je v princípe povinná jazda, takže ju s radosťou prechádzame a hore v Trse si samozrejme dávame obvyklú jahňacinu. Stretávame aj partičku Čechov, ktorí si na naše prekvapenie tiež objednávajú jahňacinu a pivo. Z Durmitoru už potom len smer Foča a Sarajevo. Asi 8km pred Fočou Rasťovi dochádza benzín, tak mu ho obratom prinesiem z pumpy z Foče a pokračujeme ďalej do Sarajeva. Sem prichádzame už takmer za tmy a nakoniec nachádzame hotel blízko centra. Večer vyrážame do mesta a dávame pár pivečiek a nejakú zmrzku. Konštatujeme, že to v meste celkom žije a je tam kopec mladých. Nabudúce asi ostaneme dlhšie. Karol nám oznamuje, že bude musieť ráno vyraziť skoro a tak ide skôr do hajan. Nakoniec ešte vo vestibule hotela stretávame motorkárov z Nemecka a chvíľku pokecáme s nimi a ideme do hajan všetcia. Na druhý deň nás čaká okolo 750km domov.
