Spoznať ľudí v iných krajinách, ich kultúru , spôsob života a hlavne krajiny samotné , to bol hlavný dôvod prečo som sa rozhodol pre jazdenie na Hrošíkovi. Čítanie rôznych cestopisov ma v tomto rozhodnutí utvrdzovalo. Už minulý rok som mal v pláne dlhšiu cestu, to ale nevyšlo hlavne pre pracovné povinnosti. Dosť ma to zlostilo, preto som už v značnom predstihu začal rozmýšľať kam pôjdem tento rok. Po večeroch strávených pri internete sa výber postupne zužoval až nakoniec padlo rozhodnutie, bude to Albánsko. Je to asi posledná „ divočina „ v Európe , zem plná protikladov, bunkrov, mercedesov, ale hlavne nádhernej prírody. Takže cieľ bol vybratý , začal som z prípravou. Musel som sa v prvom rade nejako „dohodnúť“ s mojou milovanou polovičkou. Tú som začal pomaličky pripravovať na plánovanú cestu, nenápadným spôsobom len tak pomimo spomínať nejaké Albánsko.
