Sýria – Jordansko – Irak, alebo cez divoký Kurdistan, 2010
Teplo je už neznesiteľné, ale stale to nie je to najväčšie. Po prechode mierime do Latakie, že sa vykúpeme v mori niekde na pláži. Túto ale nejako v meste nenachádzame a tak pokračujeme ďalej smerom na Tartús. Po ceste sa zastavujeme asi 20km za mestom. Objavujeme totižto otvorenú reštiku a tak zosadáme a dávame si priniesť trochen mäsa a nejaký ten pitta chlieb. Keď nám majiteľ reštiky chce dať doniesť každému po kile, začíname ho haltovať, že síce sme hladní, ale nie sme mlynčeky na mäso. Po obojstrannom kompromise nám za chvíľku prinášajú plnú misu mäsa, vraj aby sme ochutnali zo všetkého. Tak teda ochutnávame a po obede sa nevieme ani postaviť a už vobec sa nám nechce do toho brutálneho tepla z príjemného chládku, násobeného ventilátormi.
