Mal to byť cestopis o športovom jazdení po Sahare. Je aj o tom, ale hlavne o kamarátstve a životných kopancoch, na ktoré musíme byť pripravený vždy.
Plány
Po vlaňajšom neúspechu vo včasnom získaní víz do Tuniska začíname s Dušanom touto operáciou našťastie v januári. Na ambasáde vo Viedni najprv naše žiadosti strácajú, potom nachádzajú, potom ich vraj niekto telefonicky odvolal... Nakoniec sú víza hotové a v jeden sychravý pondelok ich chceme získať. Úradník nám hovorí, že je ich vydávajú iba od utorku do piatku a vonku ukazuje na dve tabuľky, každá z nich hovorí opäť niečo iné. Ideme domov a na druhý deň sa po telefóne dozvedáme štvrtý, samozrejme odlišný údaj. Vo všetkých ale figuruje štvrtok, vtedy máme po dvoch hodinách čakania v pasoch vytúženú nálepku. Koncom marca môžeme vyraziť.
Mal to byť cestopis o športovom jazdení po Sahare. Je aj o tom, ale hlavne o kamarátstve a životných kopancoch, na ktoré musíme byť pripravený vždy.
